Moje úvahy o životeVýsada myslieť nesie v sebe povinnosť skúmať!

Cesta k spojeniu so Svetlom

Publikované 18.01.2016 v 18:01 v kategórii O živote, prečítané: 58x

„Ó, ctihodný, môžeš mi niečo povedať o tvojom spojení so Svetlom?“ spýtal sa mudrca jeho žiak. A múdry muž riekol: „Všetko, čo by som o tom mohol povedať budú iba slová. Slová, ktoré nemôžu nikdy nahradiť osobné prežitie. Slová, ktorými sa dá len veľmi ťažko opísať a vyjadriť to, čo človek prežíva vtedy, keď mu je dopriaty dotyk Svetla.

Možno by sa k tomu aspoň čiastočne hodili pojmy ako veľkosť, vznešenosť, či majestát. Avšak opäť iba osobné prežitie môže človeku privodiť pochopenie pravého zmyslu týchto pojmov.


Chcem preto hovoriť radšej o niečom inom. A síce o tom, ako môže každý sám dosiahnuť takéto prežitie. A ak ho dosiahne, potom tiež on sám všetko pochopí a spozná, a to aj bez môjho márneho vysvetľovania.


Chcem teda hovoriť o ceste k Svetlu. O tom, ako možno dosiahnuť prežitie spojenia so Svetlom. Toto je totiž jeden z tých najvyšších a najvznešenejších cieľov, ktorý si môžeme vytýčiť ako stredobod nášho životného snaženia. Ide o cieľ, ktorého dosiahnutie dá nášmu bytiu omnoho hlbší a širší rozmer. Je to niečo tak obdivuhodného a zázračného, ako keď sa slepému zrazu otvoria oči.


Ak sa teda niekto rozhodne usilovať o spojenie so Svetlom, musí sa dať na cestu dobra, čistoty, ušľachtilosti, ľudskosti a spravodlivosti. Lebo práve úsilie o dobro, čistotu, ušľachtilosť, ľudskosť a spravodlivosť je v skutočnosti onou cestou, ktorá ako jediná smeruje k nájdeniu spojenia so Svetlom.


Netreba nič viac! Stačí iba takto jednať, žiť, myslieť a byť v tom vytrvalý. Trvalo sa snažiť, aby sa naše slová a činy, ale i naše city a myšlienky vždy zachvievali iba v týchto hodnotách. Aby boli vždy nimi predchnuté.


Kto takto žije, kráča k Svetlu! S istotou kráča v ústrety prežitiu spojenia so Svetlom, ktoré jedného dňa určite nadíde.


Človek môže a má po tomto prežití túžiť, avšak s pokornou a otvorenou dušou. Má žiť ušľachtilý a spravodlivý život, avšak na Vôli Svetla samotného má ponechať, kedy dôjde k prežitiu spojenia s ním. Čas, spôsob, ako i miesto tohto prežitia musia vždy zostať vyhradené iba Svetlu samotnému.


Túto skutočnosť je treba zvlášť zdôrazniť hlavne preto, lebo človek má tendenciu náhliť sa a vo svojej netrpezlivosti potom rýchlo prekračuje hranicu pokorného očakávania a stáva sa požadovačným.


Voči Svetlu však možno stáť vždycky iba v pokore a nikdy nie v netrpezlivom požadovaní. Lebo Svetlo sa nikdy neskloní k tomu, kto požaduje, ale jedine k tomu, kto trpezlivo a pokorne očakáva, žijúc svoj čestný a spravodlivý, každodenný život.


Lebo podstatou trpezlivého očakávania je pokora! Avšak podstatou netrpezlivej požadovačnosti je domýšľavosť a pýcha. Ale pretože jedine pokora môže nájsť cestu k Svetlu, domýšľavosť a požadovačnosť predstavujú naopak cestu k spojeniu s protipólom Svetla, čiže s temnotou.


A tak sa nakoniec ten, kto chce rýchlo a s požadovačnou netrpezlivosťou dospieť k Svetlu spája s temnotou, nadšene mu vychádzajúcou v ústrety. Vnútorné prežitie, ktoré sa v takomto prípade dostavuje nebude prežitím spojenia so Svetlom, aj keď sa to tak na prvý pohľad bude javiť.


V skutočnosti však pôjde o prežitie spojenia s temnotou, ktorá sa za Svetlo iba vydáva. S temnotou, ktorá človeku dopraje prežívať rôzne vnútorné stavy, mať rôzne videnia, extázy a vytŕženia, počas ktorých však temnota vysáva zo svojej obete energiu, viaže človeka na seba, pripútava ho k sebe a strháva ho nadol. A to všetko preto, lebo jeho hľadanie nebolo pravé! Lebo sa na základe rovnorodosti svojich vnútorných pohnútok mohol v skutočnosti spojiť iba s rovnorodým.


Treba sa mať preto na veľkom pozore, aby sme neupadli do područia temnoty. Aby sa tak nestalo, musíme poctivo a trpezlivo kráčať správnou cestou. Cestou dobrého, čistého, ušľachtilého a spravodlivého života, naplneného pokornou túžbou po prežití spojenia so Svetlom, ktorá s hlbokou pokorou ponecháva na Svetle samotnom, kedy, kde a ako k tomuto prežitiu dôjde.


Toto je správna cesta! Každá netrpezlivosť, požadovačnosť a snaha o urýchlenie vedú k opaku toho, čo chceme dosiahnuť. Vedú nie k Svetlu, ale k temnote. Nie k spojeniu so Svetlom, ale k spojeniu s temnotou.


Strážme preto prísne svoje vnútro, aby sme sa toho vyvarovali. Pokorne očakávajme, avšak v nijakom prípade sa nestaňme netrpezlivo požadovačnými. Lebo nakoniec sa nám vždy dostane iba toho, čo si na základe rovnorodosti svojho vnútra k sebe pritiahneme.“



http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.



Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?