Moje úvahy o životeVýsada myslieť nesie v sebe povinnosť skúmať!

Ľudstvo a cit

Publikované 01.02.2016 v 17:58 v kategórii O živote, prečítané: 53x

Ak sa pozrieme do histórie našej civilizácie, to, čo ľuďom všetkých dôb vždy tragicky chýbalo, bol práve cit. Všetky vraždy a vojny, všetko to nekonečné utrpenie a zlo nemuselo vôbec byť, keby každý človek dokázal v sebe uprednostniť práve cit. Cituplní a citliví ľudia by predsa nemohli vykonať všetko to nízke a neľudské, čím je doslova preplnená história planéty Zem.
Len sa napríklad pozrime na svetové dianie v minulom, takzvanom „modernom“ 20. storočí s jeho dvomi svetovými vojnami, v histórii ľudstva doposiaľ nevídaných rozmerov, kedy len v tej druhej z nich bolo zahubených toľko ľudí, koľko vo všetkých vojnách počas celej histórie ľudstva. No a v 60. rokoch toho istého storočia stál svet iba krok od atómového konfliktu, ktorý by znamenal záhubu života na našej planéte.


Hľa, čoho je schopný rozum, na ktorý sme dnes tak veľmi pyšní. Rozum, ktorý prevzal plnú vládu v človeku a to citové odsunul hlboko do úzadia.


Skutočný, pravý človek je totiž bytosťou citu! Skutočný a pravý človek je opakom dnešného chladného, vypočítavého a rozumového robota, obývajúceho planétu Zem. Lebo tohto rozumového robota, vzhľadom sa podobajúceho na ľudskú bytosť vôbec nemožno považovať za človeka plnohodnotného. Je to slepý živočích, v konečnom dôsledku usilujúci iba o vlastné zničenie i o zničenie celej planéty, na ktorej žije.


Ako sa však stať opäť pravým a skutočným človekom, to nám už pred 2000 rokmi ukázal Veľký Učiteľ. Bol ním Ježiš, nabádajúci k láske k blížnemu, ako k sebe samému. Nabádajúci, nikdy nerobiť iným to, čo nechceme, aby iní robili nám. Nabádajúci pristupovať k iným ľuďom tak, ako chceme, aby iní ľudia pristupovali k nám.


Bol to však opäť práve rozum, ktorý strhol jeho učenie hlboko nadol a čiernym závojom znova zahalil jedinú cestu k duchovnej slobode a k dosiahnutiu pravej ľudskosti.


A preto dnes, v dobe maximálneho rozumového zmätku, podobajúceho sa úplnej slepote, v dobe kedy sa pyšné ľudstvo potáca na okraji záhuby, bola ľuďom, ako jediná možnosť záchrany opäť darovaná skutočná Pravda. Pravda o živote, o stvorení a o ceste, ktorou musí každý z nás ísť, aby sa mohol stať plnohodnotným človekom. Pravda, stojaca nad všetkými cirkvami, duchovnými smermi, náboženstvami a vierovyznaniami. Pravda, presahujúca všetky tieto kategórie. Pravda, stojaca nad všetkým, akoby na vysokej skale. Dostať sa ku nej a nájsť ju môžu preto iba vážne hľadajúci. Cesta k nej je totiž podmienená úprimným, vážnym záujmom a ochotou vynaložiť určitú námahu k jej dosiahnutiu a pochopeniu. Lebo Pravda naozaj stojí za to!


Avšak všetci tí, ktorí nie sú ochotní, alebo vo svojej navyknutej povrchnosti toho už nie sú schopní, všetci tí budú musieť obísť na prázdno, pretože ich túžba po Pravde, ak vôbec nejakú majú, nie je pravá.


Človeče, pamätaj preto, že len ten, kto hľadá, môže naozaj nájsť. Len ten, kto prosí, môže naozaj dostať. A len tomu, kto klope môže byť otvorené.


A preto ten, kto nehľadá, nemôže skutočnú Pravdu nikdy ani nájsť. Ten, kto neprosí, nemôže skutočnú Pravdu nikdy dostať. A ten, kto na bránu vedúcu k Pravde naliehavo nebúši, tomu táto brána nemôže byť nikdy otvorená.


http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.


Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?