Moje úvahy o životeVýsada myslieť nesie v sebe povinnosť skúmať!

Prikázania a ich nový, inšpiratívny výklad

Publikované 11.01.2016 v 18:02 v kategórii O živote, prečítané: 50x

Desatoro prikázaní predstavuje súbor základných pravidiel pre správny, šťastný a harmonický život ľudí na zemi. Poznanie týchto pravidiel a ich dodržiavanie totiž stavia človeka do súladu s Vôľou Stvoriteľa. Človek si tak plní svoju základnú povinnosť tvora voči Tvorcovi. Tvora, ktorý zohľadňuje Vôľu Tvorcu vo svojom každodennom živote, čo jediné mu môže priniesť šťastie, mier a naplnenie.

Dnes, po mnohých storočiach, odkedy ľudstvo obdržalo Desatoro môžeme už ale porozumieť tomu, akým spôsobom sú jednotlivé prikázania prepojené s tromi základnými Zákonmi univerza, na ktorých stojí celé stvorenie a prostredníctvom ktorých sa samočinne naplňuje láska a spravodlivosť Stvoriteľa.


Tieto tri základné Zákony vložil do samočinného chodu univerza jeho Tvorca a sú výrazom jeho všemúdrosti. Každý ľudský čin, každé ľudské slovo, ba dokonca i každá myšlienka, či cítenie sú podriadené účinkom týchto Zákonov, v ktorých sa sami odmeňujeme, alebo trestáme. V ich spravodlivých účinkoch sa nám za naše dobro dostáva dobra a za naše zlo zla, čím je zaručená absolútna spravodlivosť, a to až do najmenších detailov.


No a tými tromi základnými piliermi, na ktorých stojí chod celého univerza sú Zákon Spätného účinku, Zákon tiaže a Zákon rovnorodosti. Všetky tri pôsobia ako v rovine hmotnej a fyzickej, tak i v rovine duchovnej.


Prvým je Zákon spätného účinku, z fyziky známy ako zákon akcie a reakcie. Každej akcii zodpovedá primeraná reakcia, hovorí nám fyzika. V duchovnej oblasti to znamená, že čo človek do chodu tohto univerza zaseje, to aj zožne. Ak teda seje svojimi myšlienkami, citmi, slovami a činmi dobro, zožne dobro. Ak ale myšlienkami, citmi, slovami a činmi seje zlo, vráti sa mu zlo. Akého druhu je totiž akcia, takého druhu musí byť i reakcia. V jednoduchosti tejto zákonitosti sa dokonalým spôsobom uplatňuje veľká a univerzálna Spravodlivosť Najvyššieho.


Druhým základným Zákonom univerza je Zákon tiaže. Na fyzikálnej úrovni súvisí s gravitáciou, prostredníctvom ktorej všetko fyzicky ťažké padá nadol a iba to, čo je fyzicky ľahkým, alebo čo je iným spôsobom schopné prekonať zákon gravitácie, iba to sa je schopné vzniesť nahor.


V duchovnej rovine je to podobné. Všetko ťažké, čiže zlé, nízke a nesprávne klesá nadol a zaťažuje nás. Naopak, všetko ľahké, čiže dobré, ušľachtilé a spravodlivé stúpa nahor a povznáša nás. I preto je trebárs peklo situované smerom nadol, kým nebo celkom logicky zase nahor. Kvalita všetkého, čo cítime, myslíme, hovoríme a činíme nás teda buď v prípade zla tlačí nadol, alebo v prípade dobra povznáša nahor.


No a posledným, tretím Zákonom je Zákon rovnorodosti, prostredníctvom ktorého je rovnaké priťahované k rovnakému. Vrana k vrane sadá a rovný rovného si hľadá, hovorí ľudové príslovie, naznačujúce práve účinky tohto Zákona. Na jeho základe je teda dobro priťahované k dobru a zlo ku zlu. Na základe neho vznikajú napríklad rôzne politické strany, čiže zoskupenia ľudí rovnakého presvedčenia, na základe neho vznikajú priateľstvá, či iné spôsoby združovania a zbližovania ľudí, majúcich nejaké spoločné záujmy. Na základe neho nachádzajú vzájomné sympatie trebárs fajčiari k fajčiarom, alkoholici k alkoholikom, ale aj spravodliví, čestní a ušľachtilí ľudia ku sebe navzájom.


Pred mnohými storočiami, keď nám bolo prinesené Desatoro nebola ešte duchovná zrelosť ľudského ducha na takej úrovni, aby sa im vo všetkej prostote a jednoduchosti mohlo povedať o troch základných pilieroch univerza. Ľuďom boli preto darované prikázania, z ktorých každé jedno jediné v sebe dokonalým spôsobom zohľadňuje účinky všetkých troch vyššie spomínaných Zákonov. Človek dávnej doby o nich teda nemusel vôbec nič vedieť, pričom však rešpektovaním prikázaní vo svojom každodennom živote konal tak, že mu spomínané, tri základné Zákony univerza mohli prinášať iba dobro, mier a šťastie.


No a my si teraz ukážme úzku vzájomnú prepojenosť každého prikázania s tromi základnými piliermi stvorenia, ktoré tvorí Boží Zákon spätného účinku, Boží Zákon tiaže a Boží Zákon príťažlivosti rovnorodého.


Prvé prikázanie znie: Ja som Hospodin tvoj Boh, nebudeš mať iných bohov, ktorým by si sa klaňal.


V tomto prikázaní sa hovorí, že Stvoriteľ má byť tou najvyššou hodnotou v našom živote. On a jeho Vôľa majú byť pre nás tým najzásadnejším a najrozhodujúcejším, čo vôbec jestvuje. Jedine k Pánovi máme upierať svoj zrak a jedine jeho Vôľu zohľadňovať vo všetkom, čo myslíme, cítime, hovoríme a konáme.


Človek sa má usilovať k Pánovi a k jeho hodnotám, aby sa stal s nimi čo najviac rovnorodý a aby ako rovnorodý mohol byť priťahovaný k zodpovedajúcej rovnorodosti, teda k Bohu. Ide tu teda o Zákon rovnorodosti, ale i Zákon tiaže, na základe ktorého všetko dobré, svetlé, spravodlivé, čisté a ušľachtilé môže, ba musí stúpať nahor.


Druhé prikázanie znie: Nevezmeš meno Božie nadarmo.


Znamená to, že meno Pána musí byť vyslovované iba s tou najvyššou úctou. Hlboká a posvätná úcta k Stvoriteľovi je prejavom ušľachtilosti duše. Avšak každá ušľachtilá ľudská duša sa stáva svetlou a ľahkou, a preto i schopnou stúpať na základe Zákona tiaže nahor, smerom k Najvyššiemu.


Naopak zlorečenie, či znevažovanie mena Najvyššieho bezmyšlienkovitým a povrchným používaním je necnosť. Je to hriech, zaťažujúci ľudskú dušu, ktorá musí nevyhnutne klesať prostredníctvom Zákona tiaže dolu do temnoty, vzďaľujúc sa od Pána.


Tretie prikázanie znie: Pamätaj na to, aby si sviatočný deň svätil.


Svätenie sviatočného dňa spočíva v uvažovaní človeka nad tým, ako sa mu darí v jeho živote kráčať podľa Vôle Najvyššieho. V čom sú v tomto smere jeho prednosti a v čom zase jeho nedostatky, ktoré je treba zlepšiť. Kto takýmto spôsobom analyzuje každý svoj predošlý týždeň, ten sa v podstate vedome snaží stať čo najrovnorodejším hodnotám Najvyššieho a takýto človek bude na základe Zákona rovnorodosti k Najvyššiemu nevyhnutne priťahovaný.


Štvrté prikázanie znie: Cti otca a matku.


Čo kto zaseje, to aj zožne! Akej kvality je akcia, takej kvality bude aj reakcia. Za preukázanú česť sa teda človeku samotnému dostane cti a za preukázané dobro sa i jemu samému dostane dobra. Avšak za akékoľvek prejavy zla musí ku nemu samému prísť zlo. Štvrté prikázanie teda súvisí s neomylným pôsobením Zákona spätného účinku.


No a so spomínaným Zákonom spätného účinku majú zároveň priamy súvis i všetky ostatné prikázania, ktoré človeka varujú pred konaním, jednotlivými prikázaniami celkom konkrétne špecifikovaného zla, pretože ak toto zlo učiní, musí sa napokon vrátiť k nemu samotnému a musí ho bolestivo udrieť.


Kto by teda zabil, seje tým zlo a zlo bude musieť nevyhnutne zožať.


Kto by smilnil, seje tým zlo a zlo bude musieť zožať.


Kto by kradol seje zlo a zlo bude musieť zožať.


Kto by krivo svedčil voči svojmu blížnemu seje zlo a zlo bude musieť zožať


Kto je žiadostivý po manželke blížneho svojho seje zlo a zlo bude musieť zožať.


Kto je žiadostivý po majetku blížneho svojho a po čomkoľvek, čo jeho je seje zlo a zlo bude musieť zožať


Takto sa teda človek sám musí odmeňovať, alebo trestať v neomylných účinkoch troch základných Zákonov univerza, ktoré sú geniálnym odrazom všemúdrosti Najvyššieho. V účinkoch týchto Zákonov boli totiž už dopredu predznamenané všetky city, myšlienky, slová a činy ľudí, za ktoré budú musieť nevyhnutne niesť osobnú zodpovednosť pred dokonalou Božou Spravodlivosťou.


http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.




Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?